Slovenský realizmus

(1)
Prejav a účinky slovenského literárneho realizmu vo vybraných literárnych dielach tvorivá interpretácia konania a osudov literárnych hrdinov v spoločensko politických zápasoch i vo všednom, neheroickom vnútornom svete (Timrava, Tajovský / Jesenský - Demokrati)
Porovnať obrazy postáv v bežnom živote v dielach Tajovského a Timravy na základe konkrétnych diel - Maco Mlieč, Ťapákovci. Základné znaky poviedky v slovenskej realistickej literatúre 19. - 20. storočia, druhy poviedkyu. prostredie a charakter
(MO č. 13)

- realistická umelecká tvorba je úzko spojená z hospodársko - spoločenským životom; po roku 1867 - stupňovanie útlaku Slovákov nárast sociálnej biedy - emigrácia do USA
- na politické pomery na Slovensku malo rozhodujúci vplyv Rakúsko - Uhorské vyrovnanie keď vládnuce vrstvy ačlai potláčať všetky nemaďarské vrstvy; zatvorili tri slovenské gymnáziá a Maticu slovenskú
- od založenia MS sa do Martina sťahujú viacerí národovci, vychádzajú Národné noviny (1870) - orgán konzervatívnej inteligencie združenej v národnej strane
- orientácia na inteligenciu - bez kontaktu s ľudom, ich politika - pasivita, podľa konzervatávcov národné oslobodenie mohlo prísť len zo strany Ruska
- proti konzervatívcom - Hlasisti (mládež študujúca v Prahe, Budapešti a vo Viedni) podľa časopisu Hlas pod vplývom Masaryka (myšlienka jednotného československého národa)
- odmietanie politickej pasivity a izolovanosti slovenského politického života od európskeho diania, úsilie o spojenie s ľudovými masami
- hlasisti však v mnohom konzervatívcom krivdili, pretože keď sa dostali k moci - mnohé politické požiadavky nerealizovali
- 70.roky - rozhranie medzi romantizmom a realizmom, štúrovcv vytláča mladá generácia, 1871 Almanach Napred, Škultéty a vajanský zdôrazňovali potrebu literárnej kritiky, obnovili vydávanie Slovenských pohľadov - ich kritické listy - teoretickým nástupcom romantizmu
- spisovatelia sa delia na dve fázy: a) Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín (život zemianstva)
b) Tajovský, Timrava (neaktuálny motív zemianstva) - vo svojej tvorbe kriticky a umelecky účinne zachytávali postavenie slovenského ľudu a odhalili príčiny jeho beznádejného postavenia, proletariát sa stáva nositeľom národných tendencií a hlása sa internacionalizmus proletariátu, autori vidia sociálnu nespravodlivosť a krivdy, vo svojich dielach kritizujú, ale nenachádzajú východiská.
- v poézii je aktuálna literárna moderna, vnútorný pocit človeka, citové a myšlienkové krízy
Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v rodine evanielického farára vo vrchárskej dedine. Najprv ju vyučoval otec, neskôr navštevovala v Banskej Bystrici dievčenský ústav. Jej prvé autobiografické dielo - Všetko za národ - hovorí o jej mladosti a prvých literárnych začiatkoch. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v Polidňanskom chotári. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu “Ratolesť ”, ktorý si Slančíkové dcéry vydávali pre potešenie. Spočiatku to boli verše - najma ľúbostné, neskôr sa pokúsila o prózu.
Celý svoj život prežila v dvoch novohrad. dedinách - Polidno a Ábelová. Na dlhší čas odišla do Dolného Kubína a svoje zážitky s malomesta stvárnila v novela Skúsenosť. Po skonšení I. svetovej vojny chcela odásť do Martina za kustódku, ale sa jej to nepodarilo - pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Ábelovej. Za prózu Dve doby bola poctená štátnou cenou. V novembri 1951 umrela v Lučenci, kde prežila posledné roky.
Timrava je predstaviteľkou druhého obdobia realistov. Vo svojich poviedkach a novelách zachytávala celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy a chudobný myšlienkový svet. V prózach s dedinskou tematikou nastoľuje problematiku kapitalizácie dediny a jej obraz vo vedomí ľudí. Všetky základné konflikty majú svoje vnútorné pozadie a to aj vtedy, keď ich autorka posúva do citovo psychologickej, či mravnej roviny. Ukázala, že dedina sa mení vo svojom sociálnom ustrojení. Vytvorila psychologickej a spoločensky analytickej poviedky, pričom využíva svojrázne umelecké postupy a iróniu. Ženské postavy: Timrava vo svojich dielach často opisuje najma ženy. Dedinské slečny nie sú pr ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti, ktoré ničím nevynikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské - dovtedy skrývané cenzúrou hanblivosti. (poviedka Za koho ísť ...)
(2)
TVORBA:
# novela Bez hrdosti - Milena Adamčíková sa beznádejne zaľúbila do učiteša Sama Jablovského - on o jej láske vedel, ale sa s ňou len pohrával a trýznil ju (na každej zábave vytancoval vštky ostatné dievčatá len ju nie. Rodičia ju darmo prehovárali, že Samo je bezcharakterný a nestojí za námahu. Milena sa nevzdala až do chvíle keď zistí, že Samo je naozaj prázdny a že si jej úprimnú lásku nezaslúži.
# novela Skúsenosť - Dej sa sústreďuje na dve postavy - na mladú spisovateľku Marínu Majtánovú (Timrava) a Júliu Bukovičovú (vdova Országová).Marína je citlivá, sodporom k spoločenským konvenciám, Bukovičová je v spoločnosti príjemná a usmievavá a doma - žena tyran.
# novela Všetko za národ - Viera Javorčíková, ktorá odmietala rojčivosť a kriricky sa stavala k ľudu. Táto novela je posolstvo Timravinej osamelosti. Mala rad J.Hagaru - ??? , ktorý padol vo vojne. Po vojne začala písať a takto slúžiť národu.
# novela Skon Paľa Ročku - Autorka dosiahla v novele umeleckú zrelosť v pohľade na vzťahy muža a ženy, rodičou a detí zo zorného uhla alúzií a dezilúzií. Bohatá Zurina rodina odmietala Pala Ročku. Bola to však láska “akej nebolo na troch dedinách” - na celom vidieku ich spomínali. Palo si aj ruku dokaličil aby nemusel ísť na vojnu a len aby mohol zostať pri svojej Zurine. Autorka využíva vonkajší a vnútorný dej v dvoch časových rovinách - minulosť - prítomnosť - pomocou vnútorných dialógov. Zobrazuje triedne rozvrstvenie dediny, sociálne zmýšľanie a povahové vlastnosti ľudí. Ale o 5 rokov po svadbe mu hlavou víria už ibé myšlienky - “odporný mi je jej hlas, jej smiech i celá ona...”. Predtým však vyhodil kvôli nej aj vlastnú matku z domu a nezostalo mu ani kúsok lásky lebo “láska pri biede sa minula”. Pred jeho smrťou sa matka ku nemu vracia a všetko mu odpúšťa - “Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko majetnému byť dobrým, ale kde nemáš najpotrebnejšieho do hriechu ľahko upadneš. Paľov individuálny protest signalizuje nové myšlienkové prúdy prenikajúce na slovenskú dedinu, no vyúsťuje do beznádeje a tragicky vyplývajúce blížiacej sa smrti.
# novela Ťapákovci - Je to jedna z najkritickejších poviedok našej literatúry - kritizuje zaostalosť a a zápecníctvo. Ťapákovci žijú patriarchárnym životom a v dome sa tlačia 16 - ukážka zaostalosti a konzervativizmu slovenskej dediny. Nezaujímajú sa o novoty, držia sa kŕčovite toho, čo im zanechali dedovia. Základný konflikt vytvára napatie medzi Iľou kráľovnou a Ančou Zmijou. Iľa sa snaží zmeniť zaostalý a primitívny spôsob života rodiny. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť svojho muža Paľa a presťahujú sa do nového domu. Vonkajší dej poviedky (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (tragédia Anči Zmiji ). Navzájom sa prelíňajú a dopĺňajú. Anča patrí k najtragickejším postavám Timraviných poviedok. Je to kalika a jej charakter je poznačený vnútornou protirečnosťou (je citlivá a nežná, ale osobné nečťastie ju robí zádrabčivou a drsnou. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty a bôl z radosti iných. Autorka si všíma nielen vonkajšok, ale aj vnútro - srdce ľudí, preto v nej dej nemá taký spád ako u Kukučína.
# novela Hrdinovia - obdobie I. svetovej vojny.
Jozef Gregor Tajovský
(1874 - 1940)

- patril do druhej skupiny slovenských reakistov - nezaujímal sa o zemianstvo, zdôrazňoval sociálne problémy = kritický realizmus
- absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, Praha - Čsl. obchodná akadémia - spolok Detvan; pôsobil ako bankový úradník v Martine kde bol aj tajomníkom SNS, redaktor Národného hlásnika, za I. svetovej vojny burcoval Slovákov za vytvorenie ČSR
- po vojne - v Bratislave - bol sklamaný pomermi vládnutia v ČSR, odsudzoval nerovnoprávne postavenie Slovákov a sociálne pomery, aktívne protestoval proti streľbe v Košútoch 1939 - proti rozbitiu Československej republiky
- rozvíjal vo svojej tvorbe realistické dielo M. Kukučína a obohacoval ho o tie zložky, ktoré boli výrazom novovytvárajúcich sa sociálnych pomerov. U Tajovského sa na prvé miesto dostali vyhrotené triedne rozpory v spoločnosti. Spisovateľ sa sústreďoval na vykreslenie života najbiednejších vrstiev, najma z dedinského prostredia a fabrického proletariátu. Základný konflikt jeho diel vyrastá z neprekonateľného rozporu medzi túžbou obyčajných ľudí po šťastnejšom živote a krutým vykorisťovaním buržoázneho systému. Nenachádza ešte východisko v gorkovskej revolučnosti, ale jej zárodky objavuje vo vedení slovenského proletariátu. Autor často vstupuje do deja (ako priateľ, lekár, bankový úradník...), čím dodáva práci autentickosti.
(3)
TVORBA: - poézia, próza, dramatická tvorba; próza - začal zbierať ľudové rozprávky, povest, zvyky - príprava na jeho prozaickú tvorbu, neskôr príbehy z dedinského prostredia:
# Omrvinky, Z Dediny - monografické poviedky (sústreďuje sa na jednu postavu) zo života, príbeh rozprčva autor alebo iná postava, využíva ľudový jazyk
# zbierka Rozprávky - kritika sociálnych pomerov na dedine
# poviedka Pastierča (patrí do zbierky Rozprávky) - všíma si príbeh chudobnej siroty Zuzky a bohatého Samka, koniec - tragický
# kniha poviedok Besednica - život najbiednejších ľudí
# poviedka Maco Mlieč - kontrast sveta pánov a sluhov
Poviedka Maco Mlieč je obrazom nepreklenuteľného kontrastu sveta pánov a sluhov v kapitalistickej spoločnosti. Maco Mlieč prišiel k bohatému gazdovi - richtárovi, keď mal 18 rokov. Bol silný a pracovitý, ľudia hovorili, že je od narodenia nasprostý a hluchý. Prezývali ho Mliečnikom. Rád by sa aj oženil, ale dievčatá ho nechceli. lebo bol mrzákom a vôbec o seba nedbal. Vôbec sa neumýval, nečesal a keď mal vlasy už veľmi dlhé, sám si ich ostrihal. Maco celý život pracoval, otročil a to len za pálenku a sľub, že ho gazda opatrí až do smrti. Celá životná tragédia sa odohrá v maštali, kde Maco zomiera. Tomuto prostrediu sa prispôsobuje aj jeho myslenie.Keď cíti, že sa blíži jeho koniec - prirovnáva sa k starému koňovi, nesúcemu na ťažšiu robotu. V poviedke neprišlo ku konfliktu, Tajovský to rieši paradoxom. Krátko pred smrťou sa príde Maco rozlúčiť so svojím pánom a poďakovať sa mu za všetko, čo pre neho gazda urobil. (Pýtal sa ho či mu nie je niečo dlžný aj keď celý život len lopotil za takmer žiadnu odmenu). Po smrti mu gazda vystrojil krásny pohreb (aby vyplnil aspoň posledné Macove želanie). # Rozprávky pre ľud
# poviedka Mišo - obraz spoločnosti v dobe krízi keď sa pre chudobných stala jediným problémom honba za kúskom chleba končiaca sa obyčajne žobráckou palicou. Taká je aj história poľnohospodárskeho robotníka, ktorý sa po prepustení z práce uchytí na čas u masiara potom je robotníkom vo fabrike, sezónnym robotníkom až skončí ako žobrák na ulici.
# poviedka Horký chlieb - o ťažkom života žien a slúžok. Vdova Turjanka ide strážiť za pár grajciarov panské deti, lebo páni sa idú zabávať. Biedne oblečená behá v mrazivej noci z domu pánov k svojim deťom zo strachom aby sa im niečo nestalo. Bol to naozaj zárobok na horký chlieb lebo Turjanka prechladla, ťažko ochorela a musela ležať v jednej posteli aj so svojimi tromi deťmi za horký chlieb.
# poviedka Mamka Pôstková - obraz ľudskej biedy a statočosti. Mamka Pôstková odchádza z vlastného príbitku aby sa vyhla surovostiam svojho syna - pijana. Zarába si pečením a predávaním chleba, ide na poľnohospodárske roboty kde ju gazda oklame a zaplatí jej menej, ale predsa pomáha ešte aj z biedneho zárobku neveste živiť deti. Nakoniec zrobená, zostarnutá predá aj perinu aby mohla banke splatiť dlh a pokojne zomrieť. Mamka Pôstková predstavuje na rozdel od Maca Mlieča morálnu silu ľudu.
# poviedka Do konca - patrí k najkrajším spomienkovým prácam nášho realizmu. V postave starého otca oslávil pracovitosť, statočnosť a múdrosť nášho ľudu. Autor: “...práca a len práca bola celý život až do konca. Pre nás žili, pre nás pracovali celý život až do konca...”
# poviedka Domov (soc. - psychologická poviedka) - autor načrtáva proces popanštenia dedinského mládenca Ďurka Záhona počas vojenčiny i služby na železnici až po chvíšu tragickej nehody. Prešlo mu obidve ruky - pravú mu odťalo a ľavú zlomilo vyše lakťa. V ruke už bolo otrávenie a doktori mu ju chceli odrezať, ale on a jeho žena Tonka nechceli. Nakoniec mu ju však museli odťať vyše ramena. Po roku sa už Tonke zunovalo stále opatrovať muža a začali sa prvé zvady. Ďurko potom upadol na duchu, častejšie býval v krčme...
# poviedka Hlucháň - protest proti vojne a násiliu. Vojna sa nezastavila ani pred hluchým Jurom - otcom troch detí prezývaného na vojne Hlucháňom. Na fronte bol viac sluhom ako vojakom. Spočiatku si z neho robili posmech, ale keď spoznali jeho dobrotu a obetavosť - obľúbili si ho a jeho smrťpociťovali ako osobnú tragédiu.
Autor rozširuje svoju tematickú oblasť o celý rad ďalších sociálnyc ako napr. :vysťahovalectvo, premena poľnohospodárskeho roborníctva na továrenské, narastanie triedneho i národného povedomia apod. Tajovského umelecké svedectvo o živote dedinskej i mestskej chudoby patrilo v slovenskej literatúre k najkritickejším. Jeho tvorba usvedčovala. burcovala, bola žeravou výčitkou i protestom.

(4)
Janko Jesenský

Je priekopníkom slovenskej literárnej moderny, zároveň, ale pokračoval v realistických tradícií slovenskej prózy. Študoval na rôznych miestach (v Kluži, Budapešti). Bol advokátom v Bánovciach nad Bebravou, odtiaľ išiel na front neskôr do zajatia. Po návrate a prevrate bol županom, neskôr krajinským viceprezidentom v bratislave. Bol demokratom, humanistom, protifašistickým bojovníkom. Vplývali naňho mnohí ďalší básnici (Lermontov, Puškin, Byron). Zaujímal kritický pohľad na carizmus aj VOSR. Začal na konci minulého storočia básnickou prózou. Ako básnik bol príslušníkom slovenskej literárnej moderny, ako prozaik - realista.
# román Demokrati - kritika demokracie a jeho systému na základe osobných skúseností. Široký obraz pomerov za 1. ČS republiky. Videl veľa chýb a nedostatkov v oblasti buržoáznej ideológie a morálky, tieto nedostatky chce odstrániť pomocou humoru a satiry. Nejde mu o odstránenie demokracie, ale o jej nápravu. Hl. postava: Ján Landík - autorov ideál demokrata, svoje prsvedčenie chce demonštrovať aj skutkami, zaobchádzať s každým ako rovný s rovným no zisťuje, že iní sa tak nesprávajú.
Obsah: Román Demokrati sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa odohráva v tzv. Starom meste po I. svetovej vojne. Kritický pohľad na malomestské pomery a uradnícke vrstvy. Zameriava sa na postavu úradníka Jána Landíka a jeho lásku ku kuchárke Aničke, ktorá slúžila v rodine Rozvadilovcov. Zoznámil sa s ňou sprvu zu žartom a aj preto aby dokázal masiarovi Tolkošovi, že svije demokratické zásady berie vážne. Ich vzťah však v mestečku vyvolá pobúrenie a ja preto Landíka preložia na krajinský úrad v Bratislave - tu vzniká zlom, ťažisko románu sa orenesie doBratislavy. Do deja vstupuje nová hlavná postava - dr. Petrovič - predstaviteľ vysokej byrokracie. Jeho príbehy sú dôležitejšie ako príbehy Landíka.Jesenský tu sleduje boj o politickú moc, takže druhú časť môžeme chápať ako sociálno - politický román.