Totalitný režim v literatúre

a) Ako vidíte obhajobu ľudskej dôstojnosti, snahy o demokraciu a kritiku totalitných režimov v umeleckej literatúre. Vysvetlite pojmy samostatná a exilová literatúra. Analyzujte úryvok z diela A. Solženicyna – Súostrovie Gulag, a porovnajte s fikciou G. Orwela.

b) Povedzte ktoré logicko myšlienkové postupy využívame pri výklade (indukcia, dedukcia, analógia). Analyzujte výklad, jeho cieľ, kompozíciu a jazyk. Konspekt a osnova.

A

Do vývoja slovenskej literatúry po roku 1945 významne zasiahla porážka fašizmu a obnovenie ČSR. Od vypuknutia SNP sa objavovali diela ktoré vznikli počas vojny - išlo o tzv. priečinkovú literatúru s protifašistickým zameraním. V próze bol hlavným vývojovým trendom prúd lyrizovanej prózy (naturizmus). V poézii nadrealizmus a katolícka moderna, a v dráme reflexívna línia odrážajúca vojnovú skúsenosť človeka.

Slováci sa snažili o obnovu demokracie. Prišla však 2. svetová vojna a fašistické zločiny. Ako protiklad voči tomuto smerovaniu sa objavilo úsilie orientovať sa na slovanskú vzájomnosť, pokúsiť sa uplatniť model slovanského socializmu. Ten priniesol i pozitíva v podobe národného rozvoja.

Svoju úlohu v spore o orientáciu zohrával aj ZSSR, ktorý sa oficiálne neposudzoval ako totalitný štát, ale ako mocnosť, ktorá má nesporný a rozhodujúci podiel na oslobodení nášho národa od fašizmu. Konečným dôsledkom bol postupný odklon od demokratických trendov, ktoré podporovali slobodu tvorcov.

Február 1948 znamenal koniec demokracie. Literatúra sa prestala vyvíjať, a písali sa len diela formované politikmi. Umením tak dirigujú komunisti. Túto skutočnosť odobrili aj spisovatelia založením Zväzu slovenských spisovateľov. Estetickú funkciu literatúru nahradila propagačná. Február 1948 zlikvidoval aj materiálnu základňu demokratickej literatúry – boli zoštátnené všetky vydavateľstvá, zanikli literárne a nábožensky orientované noviny a časopisy.

Spisovatelia na túto situáciu reagovali rôzne. Niektorí prijali a osvojili si program budovania socializmu podľa vzoru ZSSR, iný s ním nesúhlasili a odmlčali sa, a napokon niektorí odišli do exilu. Totalitný tlak sa postupne zvyšoval. Pokusy brániť sa vnucovanej, jednotnej, tvorivej metóde socialistickému realizmu, boli spočiatku len ojedinelé.

Ťaživá situácia sa začala veľmi pomaly uvoľňovať až po XX. zjazde KSSZ, keď sa prvýkrát začalo verejne hovoriť o stalinských zločinoch. Noví autori sa do literatúry dostávali len veľmi pomaly. Združovali sa okolo časopisu Mladá tvorba.

Roku 1956 vyšiel aj oneskorený debut M. Rúfusa – Až dozrieme. Naznačil definitívny odklon od literárneho schematizmu, ktorým boli poznačené viaceré diela prvej polovice 50. rokov. Nádeje na zmenu ukončila okupácia ČSR armádami piatich krajín Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR. V umení tento tragický mocenský akt vyvolal negatívny vývinový zlom. Niektorí autori opäť emigrujú.

V 70. rokoch sa zastavil sľubne sa črtajúci proces pluralitnej orientácie slovenskej literatúry. Presadzoval jednostrannú umeleckú orientáciu, zdôrazňujúc KSČ. Na nepriaznivé tvorivé podmienky začala reagovať značná časť básnikov, ktorí sa snažili narúšať stereotyp.

Koncom 80 rokov sa situácia začala meniť, začal vychádzať literárny týždenník Dotyky. Zanikol Zväz slovenských spisovateľov. Obnovilo sa vydávanie Kultúrneho života, nábožensky orientovaných časopisov. Umelecká tvorba sa rozvíja na základe vnútorných, subjektívnych podnetov.


GEORGE ORWEL

Zvieracia farma - v tomto diele autor prirovnáva ľudí k zvieratám, podriadeným pánovi. Pánom je v skutočnom zmysle myslený Stalin, ktorý sa snaží z ľudí čo najviac vyťažiť. Túto situáciu preniesol do bájky. Paroduje tu politické udalosti v Rusku odohrávajúce sa v rokoch 1917 – 1943. Je to ucelený príbeh, ktorého ideou je vzoprieť sa diktátorstvu a nenechať sa slepo využívať.

Dej

Zvieratá na Panskej farme sa vzbúria proti pánovi ktorý sa o nich nestará a snaží sa ich čo najviac vyťažiť. Majorova myšlienka sa ujme a spočiatku zvieratá dodržiavajú pravidlá, ktoré im určili zvieratá.

1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Žiadne zviera nebude chodiť oblečené.
4. Žiadne zviera nebude spať v posteli. (s plachtami)
5. Žiadne zviera nebude piť alkohol. (do nemoty)
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera. (bez príčiny)
7. Všetky zvieratá sú si rovné.

ALEXANDER SOLŽENICYN

Súostrovie Gulag - nazval autor „pokusom o umelecké rozprávanie“. Ignoruje beletristické postupy a jednoducho skladá mozaiku dejín systému, založeného na koncentračných táboroch, fyzickej a duševnej likvidácii nepohodlných jedincov i celých národov a národností.

Dej

Dielo je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách na Sibíri, o histórii prvých rokov sovietskej moci, o prenasledovaní nevinných, neľudskom vypočúvaní, týraní bezbranných ľudí, z ktorých väčšina v táboroch pomrela. Autor hovorí o neľudskosti spoločenského systému ale i tom, že „zlo zo sveta sa úplne zapudiť nedá, môžeme ho však v každom človeku zmeniť“. Kniha nemá ucelenú kompozíciu. Sú to spomienky autora i mnohých ďalších väzňov, citáty z kníh i listov, ktoré Solženicinovi prichádzali. Dielo je mementom pre všetky národy, aby nedopustili viac diktátorstvo, týranie, pošliapanie ľudských práv.

B

VÝKLAD

- pri výklade používame tieto logické postupy:

a)induktívny - (indukcia - odvádzanie, vyvodzovanie), od známeho k neznámemu, od jednotlivca k celku, pri výklade najprv vysvetlíme znaky javu a potom ho definujeme

b) deduktívny - (dedukcia- odvodené), od neznámeho k známemu, od celku k jednotlivcovi, na začiatku výkladu uvedieme definíciu javu a potom vysvetľujeme jednotlivé znaky javu

c)argumentačný- (argumentácia – dokazovanie), je to druh vysvetľovania, pri ktorom objasňujeme a dokazujeme tvrdenia s úmyslom adresáta presvedčiť
- argumentačný postup- 1. téza- vyslovenie, formulácia myšlienky ktorú chceme dokázať
2. argumentovanie- predkladanie dôkazov, ktorými dokazujeme pravdivosť tézy
3. zhrňujúce tvrdenie- k čomu sme dospeli

- k ďalším logickým postupom patria:

- analógia- porovnávanie podobného javu s tým o ktorom je reč
- komparácia- porovnanie, prirovnávanie
- exemplifikácia- doloženie na príkladoch
- enumerácia- vymenúvanie faktov


- v ý k l a d je – slohový útvar,ktorého úlohou je zachytiť vnútornú logiku vysvetľovanej skutočnosti
- c i e ľ – cieľom výkladu je rozšíriť vedecké poznatky, je určený všeobecnému adresátovi a nie jednotlivcovi
- k o m p o z í c i a – úvod, jadro, záver
- j a z y k – používa pojmové slová (bez citového zafarbenia), termíny, viac mien ako slovies, predložky sú často druhotné (vzhľadom na), osvetľuje príčiny a dôsledky (hoci, pretože,...)
- o s n o v a – je to kompozičné členenie ústnej analýzy textu (napr. pri skúšaní)- jej členenie: 1. úvod
2. prednesenie téz
3. vlastná úvaha
4. dokazovanie a oddôvodňovanie
5. záver
- k o n s p e k t - je krátky výklad, prehľad o niečom, výstižný výpis a heslovité spracovanie najpodstatnejších častí obsahu študovanej knihy, prednášky a pod.